Čalúnenie a plesne

Čalúnnictvo > Čalúnenie a plesne

Čalúnenie a plesne Plesne sú súčasťou živej prírody. Aj keď niektoré druhy človek využíva na svoj úžitok, všeobecne platí, že zvýšený výskyt plesní v životnom ako aj pracovnom prostredí mu škodia. Viac o plesniach v knihe Čalúnenie nábytku I, II, III.

Pleseň je v svojej podstate mikroskopická vláknitá huba (hyfa = vláknitý útvar – mycelium = podhubie – spóry = výtrusy). Najnebezpečnejšia časť plesní sú spóry, ktorým vyhovuje vlhko, teplo do 37 °C; k životu nepotrebujú svetlo a nie sú náročné na živiny. Preto rastú v rôznom prostredí a na rôznych materiáloch. Väčšina plesní produkuje plesňové jedy – mykotoxíny, z ktorých cca 50 druhov má priamu súvislosť s ochorením zvierat, vtákov ako aj človeka. Nebezpečné sú najmä imunosupresívne toxíny, ktoré znižujú obranyschopnosť organizmu a podporujú vznik zhubného rastu. Známe sú aflatoxiny produkované druhom Aspergillus flavus a Aspergillus parasiticus, prípadne Patulin produkovaný druhmi Penicillium patulum, Penicillium expansum, Penicillium cyclopium.

Aspergilóza postihuje vtáctvo, najmä vodné. Aj keď sa choroba u vtákov objavuje priebežne po celý rok, najvyšší výskyt je v dvoch vlnách - na jar a na jeseň. Spúšťacím mechanizmom aspergilóz je oslabenie organizmu v dôsledku inej choroby, alebo nedostatkom potravy, prípadne ako následok stresu majúci inú príčinu. Je prenosná zo zvieraťa na človeka (zoonóza).

Väčšina mykotických infekcií je vyvolaná druhom ASPERGILLUS – začína v dýchacom trakte (nos, dutiny, pľúca) vdýchnutím spór plesní. Zdravé osoby sa s týmito spórami dokážu vysporiadať, prirodzená obranyschopnosť ich zničí. U oslabených osôb vyvoláva obyčajná pleseň Aspergillus chorobu, ktorú nazývame ASPERGILÓZA. Môžeme sa stretnúť aj s termínom invazívna aspergilóza, a to vtedy, keď sa pleseň z pľúc začína šíriť do ďalších tkanív a orgánov a ohrozujú naše zdravie.

Chúlostivými časťami čalúneného nábytku, z pohľadu plesní, sú matrace, vankúše a časti sedacieho nábytku, ktoré prichádzajú do styku s hlavou užívateľa. Prekvapujúce je zistenie, že matrace a vankúše so syntetickou výplňou majú väčšie zastúpenie druhov plesní ako tie isté výrobky z páperia. Medzi nimi sa vždycky vyskytoval druh Aspergillus fumigatus, čo je druh plesne, ktorá u zdravých dospelých ľudí navodzuje alebo zhoršuje astma; u leukemických pacientov a pacientov s transplantovanou kostnou dreňou vyvoláva až smrť.

V PUR výrobkoch nesprávne konštruovaných a vyrobených sa objavujú aj roztoče, ktoré sú však až druhotnými obyvateľmi syntetických materiálov. Primárnymi sú plesne, ktorých hlavnou poživňou je domový prach, odpadnuté kožné bunky a čiastočky z ľudských sekrementov.

Plesne ale nemusia spôsobiť akútne smrteľné ochorenie. Dokážu tiež znepríjemniť život astmatikom, predovšetkým tým, ktorých trápi astma už niekoľko rokov. Ak sú takí alergici vystavení prostrediu, v ktorom sú spóry plesní, objavia sa u nich opakované zápaly dutín alebo rôzne alergie. Trvalý kontakt s plesňami prítomnými v lôžku, môže byť vtedy pre mnohých z nás nebezpečný. A aby toho nebolo málo, okrem akútnych aspergilóz a chronických alergií, sa na nás plesne môžu podpísať ešte jedným zákerným efektom. Potvrdzuje sa, že vdychovanie vyšších dávok alergénov, akými sú napríklad zmienené spóry húb, vedie v pľúcnom tkanive k vzniku ohnísk, kde zdurené pľúcne tkanivo sa stáva vnímavým pre ďalšie organizmy, ktorými sú často baktérie tuberkulózy.

Plesne vo forme Aspergillus fumigatus, Aspergillus flavus, Aspergillus terreus, Aspergillus nidulans, a Aspergillus niger sú jedovaté plesne, čo znamená, že sa nimi môžeme aj otráviť v prípade dlhšieho kontaktu s výrobkami, kde sa nachádzajú.

Človek prespí tretinu svojho života. Mali by sme dbať na to, aby sme sami seba dobrovoľne neodsúdili na celú dobu k pobytu v zdravotne závadnom prostredí. Pre alergikov toto varovanie platí dvojnásobne. Závažnosť tohoto problému si lepšie uvedomíme z údajov uverejnených Strediskom pre sledovanie zdravotnej situácie a prevencie v San Francisku (CDC), v ktorom sa uvádza:

Ťažký priebeh aspergilóz končiacich smrťou sa vyskytuje u jedného až dvoch ľudí zo sto tisíc obyvateľov. Z tohoto strohého konštatovania sa naše staré, pomočené matrace a poslintané vankúše javia byť väčšou hrozbou, ako vtáčia chrípka.





2 komentáre:

  1. Jaro Nemec, čalúnnik18. mája 2014, 23:24

    Zdravie patrí k významným témam v súvislosti s čalúneným nábytkom. Nezávadnosť a sterilita textílií aj hlbších častí čalúnenia môžu prispieť k udržiavaniu zdravia. Nežiadúce účinky baktérií a plesní dokážu potlačiť niektoré nové materiály, ale výborné výsledky zaznamenávajú pôvodné prírodné materiály používané v čalúnnictve. Viac syntetických materiálov = viac zdravotných rizík.

    Dôležité je mať na pamäti, že používanie matracov a iných čalúnených výrobkov po dobu niekoľkých rokov ešte nemusí javiť známky mechanického poškodenia a predsa sú už nevhodné, často len pre nemožnosť dostatočného čistenia sú závadné kvôli plesniam.

    OdpovedaťOdstrániť