Konštrukcie v čalúnnictve

Čalúnnictvo > Konštrukcie v čalúnnictve

Konštrukcie v čalúnnictve Ako som už naznačil v predchádzajúcom článku Konštruovanie čalúnenia, musíme rozlišovať medzi konštrukciou čalúnenia a konštrukciou čalúneného nábytku. Na prvý pohľad dve takmer rovnaké definície sa pri dôkladnejšom zamyslení odlíšia aj laikovi. Viac o problematike konštrukcie v čalúnnictve uvádzam v samostatnej knihe z trilógie Čalúnenie nábytku I, II, III (prvý diel Materiály, druhý diel Konštrukcie, tretí diel Technológie a technika), ktoré poslúžia hlavne pri výuke nábytkárov.


Konštrukcia čalúneného nábytku a čalúnenie

Čalúnený nábytok od svojho vzniku plnil jednu z najdôležitejších úloh v prospech človeka - poskytoval mu účelový komfort. Podľa používaných materiálov sa prispôsobovali aj konštrukcie čalúnenia a spôsoby pripevňovania čalúnenia ku kostre nábytku. Prvú kategóriu konštrukcií čalúnenia – konštrukčné spoje vrstiev čalúnenia – ovplyvňovali nielen materiály, ale aj technológie a používané technické pomôcky (náradie‚ stroje, zariadenia). Užívateľ sa o tento spôsob konštrukcie takmer nezaujímal a ani nezaujíma.

Druhá kategória konštrukcií čalúnenia – konštrukčné spoje čalúnenia k nosnému podkladu – bola viacej na očiach spotrebiteľa, preto sa finálnej technológii konštrukcie čalúnenia venovala ako aj venuje pozornosť najmä z estetického a tvarového aspektu.

Konštrukčné spoje vrstiev čalúnenie

Všetky materiály nachádzajúce sa medzi nosným podkladom a poťahom nazývame čalúnenie. Pokiaľ má mať určité usporiadanie z titulu svojej funkcie, účelovosti, ukladá sa do vrstiev. Jednotlivé vrstvy sú navzájom spájané tak, aby tvorili celistvý súbor = čalúnenie. Typické pre prírodné materiály, ktoré sa používali v prevažnej miere na našom území ešte v 40. rokoch XX. Storočia, je ich vláknitá štruktúra. Preto sa jednotlivé typy materiálov navzájom oddeľovali izolačnou – separačnou textíliou. Základným princípom konštrukčného spoja voľne položených vláknitých materiálov bolo šitie – tvorba podstehov, prešívanie, pričom izolačný materiál vytváral „vrecúška“.

V súčasnosti sú používané syntetické materiály – latexové peny (LP) plné alebo odľahčené, polyuretánové peny (PUR peny) doskové, tj. neodľahčené, alebo odľahčené, polyesterové rúna (PES), polyamidové vlákniny (PAD) a iné, prípadne kombinované materiály – prírodné materiály spájané syntetickými spojivami, napr. gumovokokosové dosky (GVD), polypropylénové platne (POPp), ap. Prevládajúcou technológiou týchto konštrukčných spojov je lepenie.

Podľa použitých materiálov, vrstiev a funkčnosti čalúnenia môžeme konštrukčné spoje zatriediť z rôznych pohľadov nasledovne:

* I. podľa kovových pružiacich materiálov: - bez pružinových systémov = bez pružín, - s pružinovými systémami = s pružinami;
* II. podľa pôvodu „výplňových“ materiálov: - rastlinné = tráva, slama, rašelina a iné, - živočíšne = vlásie, vlna a iné, - syntetické = penové, - kombinované = kokosové a iné;
* III. podľa počtu vrstiev v horizontálnej a/aj vertikálnej polohe: - jedna = tvarovacia a mäkčiaca (nie pružinové systémy!) = monolit, - dve = tvarovacia (a/alebo pružiaca) a mäkčiaca = skladba, - tri a viac = pružiaca, tvarovacia a mäkčiaca = sendvič, zóna, kombinácie vrstiev;
* IV. podľa funkčnosti: == pre sedenie: - tvrdé alebo nízke na tvrdom podklade = tvrdé čalúnenie, - tvrdé alebo nízke na pružnom podklade = tvrdé čalúnenie na pružnom podklade, - polotvrdé/polomäkké na tvrdom podklade = duté čalúnenie, - polotvrdé/polomäkké na pružnom podklade = čalúnenie na popruhoch, - mäkké na pružnom podklade = čalúnenie s obšívanou hranou; == pre ležanie: - polotvrdé/polomäkké na tvrdom podklade = duté čalúnenie, - polotvrdé/polomäkké na pružnom podklade = „mäkké“ čalúnenie na pružnompodklade, - mäkké na pružnom podklade = čalúnenie s obšívanou hranou, - vysoko mäkké na pružnom podklade = kombinované čalúnenie;
* V. podľa umietnenia čalúnenie voči nosnému rámu: - horné, - voľné, - ležérne (čiastočne pripevnené k podkladu), odnímateľné. Rovnaké princípy platia aj pre sedací a ležadlový, resp. lôžkový nábytok v dopravných prostriedkoch, ale majú určité špecifiká čo sa týka technológie a požiadaviek na základné a pomocné materiály.

Konštrukčné spoje čalúnenia k nosnému podkladu

Konštrukčné spoje vrstiev a poťahu vytvárajú na nosnom podklade konštrukčné spoje čalúnenia k nosnému podkladu, skrátene v starších literatúrach uvádzané ako konštrukcia čalúnenia. Pritom je možné konštrukčné spoje vrstiev a poťahu na nosný podklad (kostru) pripevniť natrvalo, nedemontovateľne = tzv. konštrukcia čalúnenia na pevno => pevné čalúnenie. Alebo sa spájajú navzájom a na nosný podklad sa len pokladajú = tzv. konštrukcia čalúnenia voľná => voľné čalúnenie. Treťou možnosťou je vytvoriť konštrukciu čalúnenia demontovateľnú, pričom je čiastočne pripevnená k nosnému podkladu na pevno či demontovateľne (na jednej strane nosného podkladu - kostre); tejto konštrukcii čalúnenia hovoríme konštrukcia čalúnenia čiastočne demontovateľná => ležérne čalúnenie.

Používané konštrukčné spoje sú najmä klincové, sponkové a lepené. Základné technológie pre konštrukciu čalúnenia na pevno sú klincovanie, sponkovanie a lepenie. Pokiaľ nechceme vidieť konštrukčné spoje, sú základné technológie doplnené o technológie povrchovej úpravy čalúnenia, najčastejšie nalepovanie ozdobných krycích prvkov ako sú prámiky, stuhy, paspulky a pod.

Inou možnosťou konštrukcie je používanie pripevňovacích POP profilov, kde jedna časť je na kostru prisponkovaná, resp. prilepená a na druhú časť sa poťah pripevní prišitím alebo prilepením; druhá časť sa do prvej vtlačí, pričom podmienkou je použiť flexibilné užšie ústie prvej časti ako je vsúvaná druhá časť (najbežnejšie sa používa princíp CLIP IN od nemeckej firmy OKE). Ak sa použije technológia „zaklopávania“, konštrukčne sa použijú flexibilné kovové pásiky, ktoré sa najskôr prisponkujú jednou časťou k nosnému podkladu a k druhej časti opatrenej väčšími alebo menšími hrotmi sa prichytí vypnutý poťah, ktoré sa k prisponkovanej časti jednoducho kladivom zaklopú.

Problém voľného čalúnenia je, okrem základnej tvorby spojov, v dokončení – uzatvorení poťahu. Základné konštrukčné spoje v tomto prípade sú švy a stehy; pri syntetických vrstvách (nosný podklad aj poťah) to môže byť zvar. Týmto spojom odpovedajú aj technológie šitia a zvárania. Uzatvorenie poťahu sa realizuje taktiež konštrukčným spojom šev a steh, ale až po jeho naplnení.

Ďalšou dnes používanou možnosťou je použitie zipsu (mechanický zúbkový alebo mechanický veľkoplošný, tzv. suchý) – zipsový spoj alebo použitie tzv. autogombíkov („druky“, nity pre mechanické spájanie) - rozopínateľný gombíkový spoj. Technológie dokončovania voľného čalúnenia sú špeciálne šitie – dokončovacie šitie, zipsovanie a nitovanie.

Pre zamedzenie pohybu konštrukcie vrstiev v poťahu sa aplikujú konštrukčné prvky vťahy alebo prešivy = preševy. Pre účely zvýšenia pevnosti švov a estetickosti očalúneného výrobku sa aplikujú prvky označované ako paspulky či porty.

Podľa použitého konštrukčného spoja sa spravidla pomenuvávajú aj technológie všívanie, vťahovanie, prešívanie. Ležérne čalúnenie je v podstate kombinácia konštrukčných spojov, teda aj technológií, voľného čalúnenia a pevného čalúnenia. Najčastejšie sa kombinuje stredne vysoké pevné, tvrdé čalúnenie a nízke mäkké čalúnenie, ktoré je pripevnené k boku alebo operadlu sedacieho nábytku. Na lôžkový nábytok sa spravidla nepoužíva; len pri polohovacom lôžkovom nábytku do sedacej polohy slúži tzv. čabraka = deka.





Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára